Úvodník - Havranfest, áno, to je on, ten najoriginálnejší
festival svojho druhu. Je len pre vyvolených a výnimočne len pre pánsku spoločnosť a
v jeho logu sa nesie nádherný tmavý vták - Havran poľný. A tak sa aj my - zúčastnení, počas jeho
konania staneme akýmisi vtákmi, ktorí sa na pár dní usídlia v krásnej krajine hontianskeho regiónu
pod Štiavnickými vrchmi,
aby spoločne utužili priateľstvá a zažili nádherné zážitky v neopakovateľnej atmosfére. Mimochodom,
havrany uzavierajú partnerstvo na celý život...toľko trvajú aj naše priateľstvá...
Festival sa organizuje raz do roka a to v júni s dobou hniezdenia 3 dni.. Koná sa v oblasti
Štiavnických vrchov pri obci Kráľovce - Krnišov. Vyvolení si môžu prísť na svoje pri výbere z
chutného pestrého jedálneho lístka, ktorý je prešpikovaný rôznymi špecialitami, ako pravý slovenský
bravčovo-hovädzí guľáš, grilované kolená, pečené kuracie stehná a mnohými ďalšími chuťovkami.
Keďže po takých chuťovkách i smädí a ide predsa o pivný festival, náš smäd zahasí čapované a
dobre vychladené pivko.
Dobre pivom naladenú akciu spestruje kvalitná hudba rôzneho žánru, ktorú počuť non-stop
počas celého diania festivalu. Každý, kto túto akciu zažije, tak si z nej odnesie mnoho zážitkov
a dobrej nálady. O tom je vlastne HAVRAN FEST - Pohoda !
Niečo o hniezde - Festival, ako už bolo spomenuté, sa uskutočňuje v lone Štiavnických
vrchov pri dedinke Kráľovce - Krnišov. Málokto vie, že Štiavnické vrchy sú naším najväčším sopečným
pohorím. Ich vývoj súvisí s vývojom hlbokých a zlomových línií zemskej kôry na vnútornom
okraji oblúka Západných Karpát. V minulosti prešlo územie Štiavnických vrchov zložitým
geologickým vývojom. Vystriedali sa sopečné aj bezsopečné fázy. Dnes má pohorie pestrý, silne rozčlenený
reliéf, kde sa striedajú rázcochy a chrbty s brázdami a dolinami. Morfologicky sa tieto vrchy delia na 4
podcelky: Sitniansku vrchovinu, Skalku, Hodrušskú hornatinu a Kozmálovské vŕšky. Ťažba surovín,
od dôb keltských až po súčasnosť zanechala na krajine výrazné stopy. Zvyšky štôlní, šácht,
pingy a haldy sa často sprírodnili, takže dnes sú súčasťou povrchových tvarov a rátame ich ku krásam
tohoto kraja. Predovšetkým to platí o dômyselnom systéme jazier, ktoré dnes patria medzi najcennejšie
prírodné hodnoty tejto oblasti.
V exploatovaných rudných žilách a odžilkoch bolo popísaných viacero vzácnych a jedinečných minerálov Slovenska.
V tunajších lesoch sa vyskytuje veľké množstvo cudzokrajných drevín. Súvisí to so založením lesníckej katedry v roku 1807,
ktorá sa stala súčasťou Baníckej a lesníckej akadémie z roku 1764. V rámci nej neskôr vznikla botanická záhrada.
Niektoré teplomilné druhy šíriace sa dolinami otvorenými na juh tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia (dub cerový, javor tatársky).
Na teplých výslnných andezitových skalách s plytkou skeletovitou pôdou sa nachádzajú prvky xerotermnej flóry - kavyľ vláskatý, kukučka vencová,
rozchodník prudký a i. Na niektorých stanovištiach nájdeme poniklec veľkokvetý a šafrán rôznofarebný. Severnejšie rastie aj brusnica obyčajná,
brusnica čučoriedková a valdštajnka trojlistá Magicova.
Zo živočíštva sú hojne zastúpené vtáky, ako orol krikľavý, myšiak hôrny, sova obyčajná a mnoho druhov spevavcov. Vyskytujú sa tu i vzácne
mäsožravé cicavce - rys a mačka divá. K najnápadnejším druhom hmyzu patria motýle - vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna
modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach našlo skrýše niekoľko druhov netopierov, napríklad podkovár veľký,
podkovár malý, netopier obyčajný, večernica malá a iné.
Zo živočíštva sú hojne zastúpené vtáky, ako orol krikľavý, myšiak hôrny, sova obyčajná a mnoho druhov spevavcov. Vyskytujú sa tu i vzácne
mäsožravé cicavce - rys a mačka divá. K najnápadnejším druhom hmyzu patria motýle - vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna
modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach našlo skrýše niekoľko druhov netopierov, napríklad podkovár veľký,
podkovár malý, netopier obyčajný, večernica malá a iné.
